Spřátelené stránky
-
Mezidobí
Kniha v prodeji !
Jazyky
Aktualizace: 16. 3. 2013
(perioda: nahodile)
Přidat stránku k oblíbeným
CELLA MORTUAArcheológia kontra etika
20.5.2003
Archeológia, to sú predovšetkým vykopávky, zbieranie a vysvetľovanie zaniknutých kultúr, i keď sa mnohí z nás asi nikdy nerozlúčia s populárnou predstavy „vedy o črepoch“. Ak však tvrdíme, že archeológ nie je iba zberačom črepín, mali by sme sa zamyslieť v čom spočíva tento rozdiel. Z pohľadu odborníka akiste v hľadaní a interpretácii faktov, z pohľadu romantika - v túžbe odkryť dávnu minulosť, porovnávať sa s ňou a podľa nej určovať vlastnú veľkosť. Toto odkrývanie však nemôže byť nikdy úplné, pokiaľ si nepriznáme, že sa neporovnávame s akousi abstraktnou minulosťou, ale so svetom našich predkov, ktorí túto minulosť nielen tvorili, ale zasluhujú si aj úctu. A tu sa dostávame ku konfrontácii archeológie a etiky. O potrebe uchovania starobylých cintorínov na ktoré si prichádzame uctiť pamiatku ľudí, ktorí významným spôsobom zasiahli do našich dejín sa toho doteraz povedalo veľmi veľa. V otázke starobylosti však zatiaľ posledné slovo nepadlo , ale ako sa zdá, považujeme za ne miesta posledného odpočinku založené pred dvesto až tristo rokmi. Približne taká istá hranica oddeľuje úctu historikov, konzervátorov i širokej verejnosti od ľahostajnosti, ktorá sa prejavuje pri cintorínoch starších ako pol tisícročia. Čas odstránil akékoľvek stopy po náhrobkoch, nevedno, kto v týchto anonymných hroboch leží a koho kosti to vlastne zavadzajú pri výstavbe cesty, domu alebo hotela. Na miesto teda prichádzajú archeológovia, ktorí v záchrannom prieskume vykonajú svoju prácu. Kosti zabalené do papiera a kartónových krabíc zmiznú kdesi v depozitároch, predmety objavené v hroboch odchádzajú do múzeí a prítomní bádatelia postupujú na ďalšiu priečku na rebríčku svojej vedeckej kariéry. K hmotným pozůstatkům je pak přistupováno podle římského právního termínu, jako k tzv. RES DERELICTAE , jako k věcem opuštěným vlastníkem. Když tento vlastník zpravidla leží hned nedaleko ba někdy je někdy to věcí, kterou "se opustil". Z toho se k vyvodí rychle zásada : QUOD NULLIUS EST, REI PUBLICAE EST / CO NENÍ NIKOHO, PATŘÍ STÁTU . A na tomto právním základě pak Váš prapředek proti svojí vůli a všem např. náboženským zásadám v době jeho pohřbu zamíří někam do muzea. ( poznámka Jeseně)
Prednedávnom zorganizovali ortodoxní Židia v Izraeli masové protesty proti vykopávkam prevádzaných na pohrebisku starom viac ako tisícročie. Argumentovali tým, že hrob má človeku poslúžiť na večnosť a nie iba na niekoľko desiatok storočí. Zarážajúca je predovšetkým logika tejto úvahy, keďže v našich podmienkach sme si „večnosť“ skrátili na sotva tri storočia. Po uplynutí tejto doby neznámy človek s prázdnym hrobom jednoducho nikoho nezaujíma. Ba čo viac, akoby nikdy ani nejestvoval! V žiadnom prípade by ale na tomto mieste nebolo správne napadať reputáciu archeológie v systéme spoločenských vied. Predmetom jej výskumu nie sú totiž len samotné nálezy, ale predovšetkým ich účasť v živote, ktorému slúžili a v ktorom im patrilo nezastupiteľné miesto. A ak to platí pre veci mŕtve, zbrane, keramiku, šperky a ďalšie predmety každodennej potreby, dvojnásobne sa to vzťahuje i na telesné ostatky tých, ktorí tu prebývali, žili, bojovali a milovali sa dávno pred nami.
Keďže to nie je cieľom vedy, z rozkopaných a vyprázdnených hrobov sa vytráca i niečo viac ako materiálne artefakty, keďže pohrebiská okrem toho, že slúžia ako hmotný doklad tej, či onej kultúry, predstavujú predovšetkým silné zdroje duchovných síl, miesto, kde zotrváva aura, energetický obal do zeme pochovaných ľudí. Práve tu a nie v depozitároch archeologických ústavov zapratanými kartónovými krabicami so signatúrou môžeme vnímať silné, mystické puto k ľudom, ktorí existovali pred nami a precítiť pocit jednoty s vesmírom.
Naozaj sa nemožno zbaviť neodbytného pocitu, že sa na mieste rozkopaného a zlikvidovaného pohrebiska objavuje na tvári krajiny prázdnota. Jeden z biskupov na úsvite kresťanstva, hipponský filozof Augustín (354-430) vyjadril svoj názor k astronómii: „Aká zaujímavá veda, ale aká prázdna!“ Nepochybujem, že ak by Augustín žil do dnešných čias, to isté by povedal aj na adresu archeológie. „Archeológia je nádherná hra, ktorá sa hrá v odľahlých kútoch sveta a poskytuje všetky vzrušenia z hľadania pokladov, pričom sa decentne prikrýva plášťom vedy“, píše americká bádateľka Ann Morrisonová. Súhlasím s jej názorom, keďže po veľkých objavoch hrobov faraónov, mayských zrúcanín v Strednej Amerike, legendárnej Homérovej Tróje, Mínoovho paláca na Kréte so všetkými ich nesmiernymi pokladmi možno iba veľmi ťažko uprieť archeológii príchuť romantiky a dobrodružstva.
Táto vec má však i druhú stránku. Oslnení výtvormi dávnych kultúr pomaly, ale isto zabúdame na ľudí, ktorí ich vytvorili. Z dôvodu prostého faktu, že pôda v ktorej hroby spočívajú nie je priezračnou, miznú na celom svete v mene hľadania vedeckej pravdy cintoríny zo svojho pôvodného prostredia. Nie je vylúčené, že ignorovaním etických aspektov takéhoto bádania nás pokrok vedy v budúcnosti privedie k poznaniu, že súčasnými metódami výskumu sme si zablokovali cestu k významným objavom.
V budúcnosti tak môže dôjsť k paradoxnej situácii, kedy pre ďalšie pokolenia ostanú v krajine už iba hroby súčasných archeológov a naplnia sa slová anglického archeológa Stuarta Piggota o „človeku, ktorého budúcnosť leží v troskách“.
Archeolog kontra místní obyvatelstvo a jako ničitel spirituální památky
V roce 1998 byl na mořském pobřeží v Holme-next-the Sea v Norfolku náhodně objeven kruh tvořený 55 dubovými kůly, v jehož středu se nacházel mohutný pařez stopadesátiletého dubu obrácený kořeny vzhůru. Kombinací dendrochronologické a radiokarbonové metody byl kruh datován do počátku doby bronzové, k roku 2050 př.n.l. Protože hrozilo, že dřevěný kruh bude brzy zničen mořským příbojem, rozhodla Norfolská archeologická společnost o jeho urychleném průzkumu a následném přemístění na bezpečnější místo. Archeologové však byli překvapeni rozhodným odporem místních obyvatel vedených novodobými druidy. Ti prohlásili kruh za pravěkou svatyni a tvrdili že terénní výzkum a přemístění zničí její magickou sílu. Druid Rollo Maugfling dokonce podal na archeology trestní oznámení pro ničení památky spirituálního významu. Výzkum nakonec proběhl za asistence policie, která několik dní čelila útokům až pěti set rozhořčených obránců svatyně. Autor končí článek větou- že až se něco najde u vás : Půjdete také s vaším lokálním druidem protestovat proti jejímu archeologickému výzkumu?
Archeolog kontra ekolog
…Taky jsem byl docela překvapen když mi říkali na co používají detektory. V lokalitě plné mohyl ochránce přírody s detektorem a se sešitem hledá ty svoje rostlinky a náhle archeolog začne ukrutně řvát co tam dělá... paní magistra v klidu vytáhne povolení agentury ochrany přírody a upozorní archeologa, že jejich poslední výkopy narušily chráněnou lokalitu vstavačů a jestli na to měli oni povolení. Ono je to tak, některé chráněné rostliny vám se zimou zmizí a abyste je na jaře mohl najít označíte si je kovovým něco jako stanovým kolíkem a zanesete si je do botanické mapy na jaře je pak podle kolíku s vyraženým evidenčním číslem najdete. Chyby dělají dvě- a to se mi snad u nich už podařilo změnit- vertikální a navíc železný kolík se jim těžko hledá. Poradil jsem jim hliníkový a nahoře do pravého úhlu vyhnutý a tam razí číslo, jestli ale neposlechli tak se lopotí dodnes. Vyprávěli mi jak zahazují mince a divné věci co najdou v zemi náhodou, kterým vůbec nerozumí žijíc jen botanikou...tak jako my hledáním
Jak StB hledala poklady